Idú homosexuáli do neba?

Idú homosexuáli do neba? Odpoveď



Otázka, či gayovia pôjdu do neba alebo do pekla, je dnes veľmi diskutovaná a okolo tejto otázky je zmätok. Na jednej strane sú cirkvi, ktoré učia, že homosexualita je požehnaná Bohom. Na druhej strane sú cirkvi, ktoré odsudzujú všetky homosexuálne myšlienky a činy ako hodné večného súdu. Je byť gay vstupenkou do neba alebo do pekla?



Najprv objasnenie. Náš svet nálepkuje ľudí podľa ich slabostí, hriešnych sklonov, závislostí či sexuálnych sklonov. Keď to urobíme, vytvoríme si pozíciu protivníka, my vs. oni. Začíname vnímať ľudí v kategóriách a nie ako jednotlivcov, a to je nebezpečné. Keď sa pýtame, či gayovia idú do neba alebo do pekla, možno používame označenie gay skôr než brať do úvahy jednotlivca, ktorý môže zápasiť s pokušením alebo zmätený ohľadom svojej sexuálnej identity. Na účely tohto článku budeme definovať gay ako praktizovanie homosexuálneho životného štýlu.





Keď Boh stvoril ľudské bytosti, stvoril ich ako muža a ženu na svoj obraz (Genesis 1:27). Adam a Eva boli stvorení dokonalí a Boh požehnal ich fyzické spojenie v prvom manželstve (Genesis 1:28). Homosexualita nebola súčasťou Božieho stvorenia. Keď sa prvý muž a žena rozhodli neposlúchnuť Boží príkaz, do sveta vstúpil hriech (Rimanom 5:12). S týmto hriechom prišla zlomenosť všetkého druhu: tŕne, tornáda, suchá, choroby, choroby, krutosť a sexuálne deformácie.



Odvtedy sa každý človek narodil s hriešnou prirodzenosťou. Naše prirodzené ja si vyžaduje právo byť našimi vlastnými bohmi. Keď túžime po niečom, čo je v rozpore s Božou vôľou, samotná túžba sa stáva hriešnou (Jakub 1:13–15). Môžeme hrešiť rôznymi spôsobmi, ale všetko je to hriech. Niektorí majú ohromnú túžbu klamať. Niektorí sú neverní svojmu manželovi. Niektorí môžu prekonať vonkajšie hriechy – a sú nafúknutí aroganciou. A niektorí môžu byť v pokušení zapojiť sa do sexuálnych aktov s vlastným pohlavím. Všetko je to hriech. To všetko je pre Boha neprijateľné. A všetci potrebujeme Spasiteľa.



Boh, náš Stvoriteľ, mohol vyhladiť ľudskú rasu a začať odznova. Nie je nám nič dlžný. Pre našu velezradu voči nášmu Stvoriteľovi si všetci zaslúžime peklo. Nebo je dokonalé a my nie; sme vylúčení z Božej prítomnosti. Vo svojej veľkej láske Boh urobil spôsob, aby sme my hriešnici mohli byť spravodliví (Efezanom 2:4–5). Ježiš, Boží Syn, sa ponúkol ako náš náhradník na kríži, čím prijal trest, ktorý si zaslúžime (Ján 10:18; 2 Kor 5:21). Boh vylial svoj hnev proti hriechu na svojho vlastného Syna, aby tí, ktorí dôverujú tejto obeti, mohli mať svoje hriechy prevedené na Jeho účet (Kolosanom 2:14). Výmenou za to sa nám pripisuje Kristova spravodlivosť. Boh potom vyhlásil, že každý, kto dôveruje Ježišovi ako svojmu Pánovi a Spasiteľovi, dostane večný život v nebi (Ján 3:16–18).



Táto božská výmena – náš starý život za Jeho nový – prináša premenu zvnútra von. Druhý Korinťanom 5:17 hovorí, že ak je niekto v Kristovi, stáva sa novým stvorením. Všetok hriech, sebectvo, pýcha a zvrátenosť, ktoré boli súčasťou nášho života pred týmto momentom, sú vymazané a my sme vyhlásení za spravodlivých pred Bohom (Žalm 103:12). Boh potom berie na seba úlohu prispôsobiť nás Ježišovmu obrazu (Rimanom 8:29). Nie sme spasení z pekla, aby sme pokračovali v tých istých hriechoch, za ktoré Ježiš zomrel. Sme spasení, aby sme sa mohli stať takými, akými nás Boh stvoril (Efezanom 2:10). To zahŕňa zrieknutie sa našej minulosti a našich hriešnych sklonov a prijatie celistvosti, na ktorú sme boli stvorení.

Pri odpovedi na konkrétnu otázku, či gayovia pôjdu do neba alebo do pekla, môžeme nahradiť slová gayov s inými skupinami hriechov. Pôjdu cudzoložníci do neba alebo do pekla? Pôjdu kleptomani do neba alebo do pekla? Idú prostitútky do neba alebo do pekla? Pavol na tieto otázky jasne odpovedá v 1. Korinťanom 6:9–10. Ľudia, ktorí žijú v nekajúcnom hriechu, nemajú miesto v Božom kráľovstve. Tí, ktorí praktizujú sexuálny hriech, vrátane homosexuality, sú na tomto zozname. Pavol, očakávajúc námietky, hovorí: Nenechajte sa oklamať (verš 10).

Ale potom Pavol pokračuje: A takí boli niektorí z vás. Ale boli ste umytí, boli ste posvätení, boli ste ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha (1 Kor 6:11). Všimnite si náhly obrat so slovom ale . Cirkev, ku ktorej sa Pavol obracal, mala členov, ktorí v minulosti praktizovali práve tieto hriechy – ALE keď uverili Ježišovi, všetko sa zmenilo. Ich lojalita sa zmenila. Ich povaha sa zmenila. Ich činy sa zmenili. Nikto nie je oslobodený od Božieho spravodlivého súdu nad hriechom (Rimanom 6:23). A nikto nie je oslobodený od Jeho ponuky odpustenia a premeny. Keď odovzdáme svoj život Kristovi, musíme opustiť všetko, čo nás definovalo v našom hriešnom stave. Ježiš povedal: Ak chce niekto ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma (Lukáš 9:23). Musíme zomrieť nášmu starému hriešnemu životnému štýlu. Musíme zomrieť za svoje právo byť svojim vlastným šéfom. A musíme zomrieť tým túžbam v nás, ktoré porušujú Božie spravodlivé nariadenia.

Homosexuáli idú buď do neba, alebo do pekla na rovnakom základe, ako opilci, klamári, nenávistníci a sebaistí cirkevní ľudia idú buď do neba, alebo do pekla. Náš konečný cieľ nezávisí od toho, čo sme urobili, ale od toho, ako sme zareagovali na Ježišovu obeť v náš prospech. Nekajúcni hriešnici zomrú vo svojom hriechu a budú podľa toho súdení. Kajúcnym hriešnikom je odpustené v Kristovi. Keď Ho prijmeme ako Pána, stane sa našou konečnou autoritou.

Byť kresťanom znamená, že sa teraz snažíme modelovať naše životy podľa Jeho dokonalého. Chceme sa Mu páčiť viac, ako sa chceme páčiť sebe (Matúš 10:37–38). A niet pochýb o tom, že Homosexuálne činy sa Mu nepáčia, rovnako ako sa Mu nepáči heterosexuálny hriech. Ak trváme na tom, že žijeme homosexuálnym životným štýlom, ako keby byť homosexuál bol našou identitou, obraciame sa chrbtom ku Kristovej obeti. Nemôžeme očakávať, že Boh v nás jednoducho prehliadne práve tie hriechy, ktoré priviedli Ježiša na kríž.

Mnoho ľudí, ktorých priťahuje rovnaké pohlavie, uverilo v Krista a pri tom mu odovzdali toto konkrétne pokušenie. Niektorí pokračujú v manželstve a žijú v heterosexuálnych manželstvách na počesť Krista a iní si vyberú celibát, pričom nachádzajú naplnenie, ktoré potrebujú, v dôvernosti s Bohom. Takže kresťania priťahovaní rovnakým pohlavím idú do neba rovnakým spôsobom, ako heterosexuálni kresťania idú do neba: prejavovaním viery v Krista, zrieknutím sa minulosti a prijatím svätého života, po akom Boh túži po svojich deťoch (1Pt 1:15–16; Židom 12 :14).



Top