Má Kristus dve prirodzenosti?

Má Kristus dve prirodzenosti? Odpoveď



Biblia sa výslovne nezaoberá otázkou, či má Ježiš Kristus dve prirodzenosti alebo iba jednu. Ako však bude vysvetlené nižšie, pochopenie, že Kristus má dve prirodzenosti, je biblicky a teologicky najkonzistentnejší postoj. Tento problém sa dostal do popredia v cirkevných dejinách, keď sa cirkevní teológovia pokúšali popasovať a kodifikovať informácie, ktoré Nový zákon poskytuje o Ježišovi.



Podľa Nového zákona je Ježiš skutočne človekom, narodeným v ľudskej rase, no zároveň je plne Bohom. Ján 1:1 uvádza, že Slovo je Boh a potom vo verši 14 vidíme, že Slovo, o ktorom Ján hovorí, je Ježiš, ktorý prebýval medzi nami. Matúš aj Lukáš rozprávajú o Ježišovom narodení Panny Márie a uvádzajú jeho ľudský rodokmeň. Je ťažké to pochopiť a vysvetliť, ale to učí Nový zákon. Ježiš je Boh, ktorý vstúpil do ľudskej rasy ako človek.





Niektoré skupiny sa už na začiatku pokúšali vysvetliť Kristovu povahu tým, že povedali, že božský Kristov duch prišiel na človeka Ježiša. Prví gnostici hovorili, že Kristov duch prišiel na Ježiša pri Jeho krste a opustil Ho pri ukrižovaní. V tomto scenári by sa mohlo zdať, že Ježiš mal dve prirodzenosti; pri bližšom skúmaní to však tak nie je. Muž, ktorého ľudia identifikovali ako Ježiša, by boli v skutočnosti dvaja osôb zdieľanie tela a každý človek by mal len jednu prirodzenosť. Bol by Ježišom ľudským a Kristom božským. V tomto scenári sa Boh len zdá, že vstupuje do ľudskej rasy, ale v skutočnosti to nerobí.



Ďalším spôsobom, ako sa pokúsiť vysvetliť údaje v Novom zákone, je povedať, že Ježiš Kristus bol len jedna osoba A že mal iba jednu prirodzenosť. Problém s týmto vysvetlením je, že Jeho povaha by bola niečo ako spojenie božského a ľudského. Nebol by úplne človekom, pretože božská prirodzenosť sa zmiešala s ľudskou prirodzenosťou, čím sa stal niečím viac ako ľudským. Nebol by úplne Bohom, pretože ľudská prirodzenosť sa zmiešala s božskou prirodzenosťou, čím sa stal niečím menej ako božským. Paralely s touto myšlienkou vidíme v gréckej a rímskej mytológii, kde má boh dieťa s ľudskou ženou. Potomstvo je viac ako človek a menej ako boh – superčlovek alebo poloboh. Herkules bol jednou takou osobou, synom Dia a ženy Alkmény.



Pomôckou môže byť ilustrácia. Ako väčšina ilustrácií má k dokonalosti ďaleko a nedá sa natlačiť v každom bode. Predpokladajme, že kráľ sa chce stotožniť s najchudobnejšími vo svojej krajine. Jedným zo spôsobov, ako by to mohol urobiť, by bolo prezliecť sa za žobráka a pohybovať sa medzi nimi. V tejto situácii je však iba on predstierať byť žobrákom; môže sa v noci vrátiť do hradu a stále má všetky zdroje kráľa. Na druhej strane sa kráľ mohol vzdať svojho trónu a rozdať všetko a stať sa žobrákom. Ale v tomto prípade by prestal byť kráľom. Treťou možnosťou je, že by sa mohol na určitý čas vzdať využívania všetkých svojich zdrojov na určité časové obdobie – povedzme na 3 roky – s vedomím, že na konci tohto obdobia sa opäť vráti na trón. V tejto poslednej situácii je skutočným žobrákom aj skutočným kráľom. Ježiš sa stal človekom, ale zostal Bohom.



Jediný spôsob, ako adekvátne vysvetliť biblické údaje, je povedať, že Ježiš je jedna Osoba s dvoma prirodzenosťami – ľudskou prirodzenosťou a božskou prirodzenosťou. Je Bohom aj Človekom. Jeho dve povahy sú neoddeliteľne spojené (nie zmiešané) v tom, čo teológovia nazývajú hypostatická únia. Nový zákon potvrdzuje, že Ježiš Kristus, ktorý chodil po zemi, zomrel na kríži a vstal z mŕtvych, bol plne členom ľudskej rasy s plne fungujúcou ľudskou prirodzenosťou (bez hriechu). Zároveň bol Ježiš plne Bohom. Ochotne sa ponížil a vzdal sa svojej slávy a práva používať svoje božské vlastnosti mimo vedenia Boha Otca, ale nikdy neprestal byť Bohom. Ježiš Kristus je plne človek a plne Boh – má prirodzenosť oboch. On je človek, ale On je viac; On je tiež Boh. On je Boh, ale On sa navždy spojil s ľudskou prirodzenosťou. Skrátený spôsob, ako to vyjadriť, je označovať Ježiša ako Bohočloveka. On je Človek, ktorý je tiež Boh, a On je Boh, ktorý sa stal Človekom.



Top