Ako by sa mal kresťan pozerať na alkoholikov?

Ako by sa mal kresťan pozerať na alkoholikov? Čo hovorí Biblia o opilcoch? Odpoveď



Alkoholizmus je len jednou z mnohých závislostí, ktoré môžu ovládať niečí život. Pretože jeho účinky sú zrejmé, opilstvo sa môže javiť ako horší hriech ako iné. Biblia však takéto rozdiely nerobí. Často prirovnáva hriech opilstva k hriechom, ktoré by sme považovali za menej dôležité, ako je závisť a sebecká ctižiadostivosť (Galatským 5:19; 1. Korinťanom 6:10). Je ľahké vyniesť súd nad niekým, kto padá opitý, a zároveň tajne ospravedlňovať hriechy srdca, ktoré Boh považuje za rovnako odpudivé. Správnou odpoveďou je pozerať sa na ľudí tak, ako ich vidí Boh, a súhlasiť s Ním, že všetci sme hriešnici, ktorí potrebujú záchranu.



Biblia jasne hovorí, že opilstvo je hriech (Izaiáš 5:11; Príslovia 23:20–21; Habakuk 2:15). Príslovia 20:1 hovoria: Víno je posmievač, opojný nápoj bitkár, a kto je ním opojený, nie je múdry. Efezanom 5:18 hovorí: Neopíjajte sa vínom, ale buďte naplnení Duchom Svätým. Je zaujímavé, že tento verš dáva do protikladu silu alkoholu a silu Ducha Svätého. Hovorí sa, že ak chceme byť ovládaní Božím Duchom, nemôžeme byť ovládaní ani alkoholom. Tí dvaja nemôžu súčasne držať nadvládu. Keď si vyberieme jedno, eliminujeme vplyv toho druhého. Ako kresťania máme vždy chodiť v Duchu (Galatským 5:16, 25; Rimanom 8:1, 14). Takže opilstvo pre kresťana nikdy neprichádza do úvahy pri žiadnej príležitosti, pretože neexistuje príležitosť, kedy by sme nemali chodiť v Duchu.





Alkoholizmus je formou modloslužby, rovnako ako každá závislosť. Čokoľvek, čo používame okrem Boha na uspokojenie alebo liečenie hlbokých potrieb srdca, je modla. Keď sa spoliehame na seba, niekoho iného alebo niečo iné, aby sme uspokojili naše potreby hodnoty, hodnoty alebo významu, postavili sme si modlu, ktorá v našich životoch zaberá miesto skutočného Boha. Boh sa na to tak pozerá a má silné slová pre uctievačov modiel (2. Mojžišova 20:3; 34:14; 1. Jána 5:21; 1. Korinťanom 12:2). Alkoholizmus nie je choroba; je to voľba. Boh nás berie na zodpovednosť za naše rozhodnutia (Rimanom 14:12; Kazateľ 11:9; Hebrejom 4:13).



Nasledovníci Krista by sa mali snažiť milovať svojich blížnych ako seba samých, bez ohľadu na problémy alebo závislosti, ktoré môžu mať (Matúš 22:29). Ale na rozdiel od našej modernej predstavy, ktorá prirovnáva lásku k tolerancii, skutočná láska netoleruje ani neospravedlňuje samotný hriech, ktorý niekoho ničí (Jakub 5:20). Umožniť alebo ospravedlniť závislosť od alkoholu u niekoho, koho milujeme, znamená ticho sa podieľať na jeho hriechu.



Existuje niekoľko spôsobov, ako môžu kresťania reagovať na alkoholikov v Kristovej láske:



1. Môžeme povzbudiť alkoholikov v našom živote, aby získali pomoc. Človek chytený do pasce závislosti potrebuje pomoc a zodpovednosť. Existuje mnoho programov obnovy zameraných na Krista, ako napríklad Celebrate Recovery, ktoré pomáhajú tisíckam ľudí vymaniť sa z reťazí závislosti.

2. Môžeme si stanoviť hranice, aby sme v žiadnom prípade neospravedlňovali opitosť. Minimalizácia následkov, ktoré so sebou prináša zneužívanie alkoholu, nepomáha. Niekedy jediným spôsobom, ako závislí vyhľadajú pomoc, je, keď dosiahnu koniec svojich možností.

3. Môžeme si dávať pozor, aby sme nespôsobili u druhých zakopnutie tým, že obmedzíme vlastnú konzumáciu alkoholu v prítomnosti tých, ktorí s tým zápasia (1. Korinťanom 8:9–13). Práve z tohto dôvodu sa mnohí kresťania rozhodli zdržať sa akejkoľvek konzumácie alkoholu, aby sa vyhli akémukoľvek prejavu zla (1 Tesaloničanom 5:22) a nekládli bratovi kameň úrazu do cesty. Keďže alkohol vo svojich mnohých podobách má v našej kultúre takú negatívnu asociáciu, potenciál spôsobiť urážku u slabších kresťanov je veľký. Našu slobodu musíme porovnať s možnosťou spôsobiť hriech iných alebo zmiasť neveriacich, ktorí si alkohol spájajú s ich vlastným hriešnym životným štýlom.

Musíme prejaviť súcit s každým, vrátane tých, ktorých rozhodnutia priviedli k silnej závislosti. Alkoholikom však nerobíme láskavosť tým, že ospravedlňujeme alebo ospravedlňujeme ich závislosť. Ježiš povedal, že nemôžeme slúžiť dvom pánom (Lukáš 16:13). Aj keď kontextom Jeho výroku sú peniaze, rovnaký princíp platí pre všetko, čo nás ovláda okrem Boha. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli ľuďom oslobodiť sa od akejkoľvek pevnosti hriechu, ktorá ich spája, aby mohli slúžiť a uctievať Boha celým svojím srdcom.



Top