Je katolícka cirkev samostatným náboženstvom alebo oddelením kresťanstva?

Je katolícka cirkev samostatným náboženstvom alebo oddelením kresťanstva? Odpoveď



Rímskokatolícka cirkev sa považuje za jedinú pravú cirkev a jej počiatky siahajú k Ježišovi a apoštolom. Tvrdí, že všetky ostatné denominácie alebo vetvy kresťanstva sú aberantné a odpadli od pravého učenia materskej cirkvi, a teda od kresťanstva. Ale je to pravda? Naša webová stránka obsahuje veľa článkov súvisiacich s katolicizmom, jeho pôvodom a praxou. Tento článok sa teda bude konkrétne zaoberať tým, či Katolícka cirkev je alebo nie je v skutočnosti kresťanská alebo úplne samostatné náboženstvo.



Kresťanstvo, považované za hlavné svetové náboženstvo, má niekoľko vetiev: katolicizmus, pravoslávie a protestantizmus. Takto definovaný katolicizmus je jedným z oddelení kresťanstva. Ale pravé biblické kresťanstvo nie je náboženstvom v tom zmysle, že sa k nemu človek pripojí tým, že sa stane členom nejakej organizácie. Ježiš zjednodušil, čo to znamená byť kresťanom, keď Nikodémovi povedal, že človek sa musí znovu narodiť (Ján 3:3). Toto nové narodenie je individuálnou skúsenosťou medzi Bohom a kajúcim srdcom a nijako nezávisí od kňazského požehnania, krstu alebo akejkoľvek inej vonkajšej činnosti, ktorú vykonáme. Efezanom 2:8–9 je jasné, že spasenie je z milosti skrze vieru v smrť a vzkriesenie Ježiša Krista ako plnú platbu za náš hriech. Keď vstúpime do tohto spasiteľného vzťahu s Bohom, stávame sa novými stvoreniami (2. Korinťanom 5:17). Naša nová prirodzenosť nie je otrokom hriechu, ako sme boli kedysi (Ján 8:34; Rimanom 6:16). Táto nová prirodzenosť produkuje spravodlivý život nie preto, aby sme boli spasení, ale preto, že sme spasení (1. Jána 3:7–10).





V katolíckej cirkvi sa pridalo mnoho mimobiblických praktík, ktoré z kresťanstva vytvárajú iné náboženstvo. Zatiaľ čo tí, ktorí sa považujú za katolíkov, môžu byť tiež skutočne znovuzrodení, človek nezdedí večný život tým, že bude dobrým katolíkom (Títovi 3:5–7). Človek môže byť kresťanom napriek tomu byť katolíkom, tak ako môže byť človek kresťanom napriek tomu návšteva kostola akéhokoľvek druhu. Katolícka náuka však zašla ďaleko od prísneho dodržiavania Biblie a pridala ľudské myšlienky a učenie k ľudským prikázaniam (Marek 7:7). Farizeji v Ježišových dňoch urobili to isté s Božím zákonom a zdá sa, že katolícka tradícia ide bližšie v šľapajach farizejov ako v šľapajach apoštolov.



Jedným z najkřiklavejších príkladov toho, že sa Katolícka cirkev stáva samostatným náboženstvom, je extrémne prílišné zdôrazňovanie dôležitosti Márie, ktorá ju prakticky považuje za štvrtú členku Trojice. Písmo nám hovorí veľmi málo o žene vyvolenej, aby porodila Božieho Syna (pozri Lukáš 1:26–56; 2:16–52), no katolícka náuka znovu stvorila Máriu a dala jej vznešené miesto, ktoré Biblia nikdy nenaznačuje. Pápež Lev XIII. napísal: „Z vôle Božej je Mária prostredníkom, prostredníctvom ktorého sa nám rozdeľuje tento nesmierny poklad milosrdenstva zhromaždený Bohom, pretože milosrdenstvo a pravdu stvoril Ježiš Kristus. Tak ako nikto nejde k Otcovi, iba cez Syna, tak nikto nejde ku Kristovi, iba cez Matku (Encyklika pápeža Leva XIII., O ruženci, októbra 22. septembra 1891).



Ježiš nikdy nepovedal nič také o tom, že by k Nemu prišiel skrze Máriu. Namiesto toho Ježiš povedal: Poďte ku mne všetci, ktorí ste unavení a preťažení, a ja vám dám odpočinutie (Matúš 11:28). Ježiš vyhlásil, že nikto neprichádza k nebeskému Otcovi, iba skrze Neho (Ján 14:6). Každý kúsok Ježišovej komunikácie súvisel s Jeho jednotou s nebeským Otcom, nie s Jeho pozemskou matkou (Matúš 11:27; Lukáš 10:22; Ján 7:28–29). Jeho jediné zmienky o Jeho matke ju v skutočnosti odsunuli na úroveň všetkých ostatných (Marek 3:32–34) a tiež ubezpečili, že po Jeho nanebovstúpení k Otcovi bude o ňu postarané (Ján 19:27). to je všetko. Nič o uctievaní Márie alebo o modlitbe cez ňu. Ak by boli slová pápeža Leva presné, nepovedal by nám to Ježiš?



K heretickému zbožšteniu Márie pridal pápež Ján Pavol II. Citujúc pápeža Pia XII., povedal: Nepoškvrnená Panna, uchránená od všetkej viny dedičného hriechu, bola po zavŕšení svojho pozemského pobytu vzatá s telom a dušou do nebeskej slávy. Bola vyvýšená Pánom ako Kráľovná vesmíru (Encyklika pápeža Jána Pavla II., O Preblahoslavenej Panne Márii v živote pútnickej cirkvi, matka Vykupiteľa 25. marca 1987; porov. Pápež Pius XII., Apoštolská konštitúcia Najštedrejší Boh 1. novembra 1950). Biblia sa v skutočnosti zmieňuje o kráľovnej nebies, ale je to pokarhanie modlárskych Izraelitov za to, že prinášali obete iným bohom (Jeremiáš 7:18). Učenie, že Mária je Kráľovnou vesmíru, je modlárstvo, hoci rímskokatolícka cirkev to tak nechce vidieť. Prinajmenšom výrok pápeža Pia a pápeža Jána Pavla je úplným výmyslom a odklonom od pravého biblického kresťanstva.

Ďalším silným odklonom od ortodoxného kresťanstva je katolícke naliehanie, že pozemský kňaz je nevyhnutný ako prostredník medzi nami a Bohom. Podľa Kánony a dekréty Tridentského koncilu : kánony o Najsvätejšej sviatosti pokánia , Ak niekto popiera, že sviatostná spoveď bola ustanovená Božím zákonom alebo že je potrebná ku spáse; alebo hovorí, že spôsob spovedania sa tajne len kňazovi . . . je v rozpore s Kristovým ustanovením a príkazom a je ľudským výmyslom, nech je prekliaty (kánon VI). Oficiálne katolícke učenie teda hovorí, že ľudia, ktorí sa nevyznajú zo svojich hriechov ľudskému kňazovi, nemôžu byť spasení a v skutočnosti sú prekliati na večnosť. Táto doktrína je v rozpore s 1. Timoteovi 2:5, čo nemôže byť jasnejšie, keď sa zriekame katolíckych doktrín o Márii a kňazstve: Je jeden Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš.

Zatiaľ čo existujú úprimní katolíci, ktorí milujú Pána a neuctievajú Máriu ani pápeža, samotné doktríny naznačujú skôr samostatné náboženstvo založené na skutkoch než jednoduchú denomináciu v rámci kresťanstva. Tento odklon od pravdy nie je ničím novým. Keď boli Pavol a Barnabáš v Antiochii, niektorí ľudia prišli z Judey do Antiochie a učili veriacich: ‚Ak sa nedáte obrezať podľa zvyku, ktorý učil Mojžiš, nemôžete byť spasení‘ (Skutky 15:1). Títo falošní učitelia zmiešali milosť so skutkami a vytvárali neprirodzenú vieru, ktorá mnohých zvádzala na scestie. Katolícka cirkev urobila to isté, keď vytvorila náboženstvo plné zákonov, sviatostí a nenáležitého obdivovania iných ľudských bytostí – vecí, ktoré Boh nikdy neschválil. Nikto z nás nemá právo pridávať alebo odoberať zjavené Slovo Božie alebo obetu Krista Ježiša v náš prospech a vytvára tak falošné náboženstvo.



Top