Je nesprávne obviňovať Boha?

Je nesprávne obviňovať Boha? Je obviňovanie Boha hriech? Odpoveď



Obviňovanie Boha je bežnou odpoveďou, keď život nejde podľa nás. Keďže Boh má údajne všetko pod kontrolou, myslenie hovorí, že mohol zastaviť to, čo sa stalo. Mohol zmeniť situáciu v prospech mňa; Mohol odvrátiť nešťastie. Keďže to neurobil, je na vine On.



V istom zmysle sú tieto tvrdenia pravdivé. Zdá sa, že Izaiáš 45:7 potvrdzuje myšlienku, že za všetko, čo sa deje, môže Boh: ja tvorím svetlo a tvorím temnotu, prinášam prosperitu a spôsobujem katastrofu; Ja, Hospodin, robím všetky tieto veci. A Izaiáš 46:9–11: Pamätaj na predchádzajúce veci, na tie dávne; Ja som Boh a niet iného; Ja som Boh a nikto nie je ako ja. . . . Hovorím: ‚Môj zámer splní a urobím všetko, čo budem chcieť.‘ . . . Čo som povedal, to vykonám; čo som si naplánoval, to aj urobím. Ak je Boh ochotný prevziať zodpovednosť za všetko, potom je nesprávne obviňovať Ho, keď nás postihne katastrofa alebo bolesť srdca?





Slovo obviňovať znamená nájsť chybu. Obviňovanie presahuje uznanie Božej zvrchovanosti. Obviňovanie Boha znamená, že to pokazil, že v Ňom možno nájsť chybu. Keď obviňujeme Boha, robíme zo seba jeho sudcu a porotu. Ale obyčajné ľudské bytosti nemajú právo vynášať súd nad Všemohúcim. Sme Jeho stvorením; Nie je náš: Beda tým, ktorí sa hádajú so svojím Stvoriteľom, tým, ktorí sú len črepinami medzi črepmi na zemi. Hovorí hlina hrnčiarovi: ‚Čo to robíš?‘ Hovorí vaša práca: ‚Hrnčiar nemá ruky‘? Beda tomu, kto hovorí otcovi: ‚Čo si splodil?‘ alebo matke: ‚Čo si to porodila?‘ (Izaiáš 45:9–10).



Aby sme sa vyhli obviňovaniu Boha, musíme najprv pochopiť, prečo sú bolesť v srdci a bolesť súčasťou nášho života. Hriech je koreňom každého tvrdého a zlého činu. Boh nenavrhol ľudské telo ani dušu, aby žili v hriešnom svete. Boli sme dokonale stvorení, aby sme prebývali v dokonalom svete (Genesis 1-2). Ale Adamov hriech priniesol skazu a katastrofu do dokonalého Božieho sveta. Hurikány, tornáda, zemetrasenia, suchá – v konečnom dôsledku sú tu všetky prírodné katastrofy kvôli hriechu (Genesis 3:17–19). Naše vlastné hriešne rozhodnutia vytvárajú vlnový efekt, ktorý sa odráža po celý náš život. A hriech iných sa dotýka aj nás. Pozemské problémy sú pripomienkou toho, že hriech má hrozné následky, takže predtým, ako budeme viniť Boha z krízy, musíme preskúmať svoj vlastný život a byť úprimní v rozhodnutiach, ktoré k nemu mohli viesť.



Po druhé, musíme preskúmať náš vlastný vzťah s Bohom. Je záhadou, že mnohí ľudia, ktorí nikdy nepomyslia na Boha, keď robia svoje veci, sa stanú veľmi náboženskými, keď dôjde ku katastrofe. Žijú pre seba 99 percent času, ako keby nebolo Boha. Ale potom príde tragédia a zrazu je to Božia chyba. Nielenže je to iracionálne, ale je to aj urážkou Stvoriteľa, ktorý nám už dal všetko, čo potrebujeme, aby sme s Ním mali vzťah.



Samozrejme, mať správny vzťah s Pánom nás neoslobodzuje od hrozných bolestí srdca. Čo robíme, keď nás postihne katastrofa? Keď príde utrpenie, kresťania sú často v pokušení obviňovať Boha. Máme tendenciu riadiť sa radou Jóbovej manželky jej trpiacemu manželovi: Preklínaj Boha a zomri! (Jób 2:9).

Namiesto toho, aby kresťania obviňovali Boha, môžu sa k Nemu utiekať po útechu (Príslovia 18:10; Žalm 34:18). Kresťania majú prísľub, ktorý si neveriaci svet nemôže nárokovať. Rimanom 8:28 hovorí, že všetky veci slúžia na dobré tým, ktorí milujú Boha a sú povolaní podľa Jeho predsavzatia. Niektorí citujú tento verš a zastavia sa po slove dobre , ale to je nesprávne použitie Písma. Boh umiestnil za tento sľub dve kvalifikácie, ktoré definujú jeho hranice: zasľúbenie je pre tých, ktorí milujú Boha, a pre tých, ktorí sú povolaní podľa Jeho predsavzatia.

Namiesto obviňovania Boha môžu tí, ktorí Ho milujú, čeliť tragédii s istotou, že im nemôže uškodiť nič, čo Boh nedovolil z dobrého a láskyplného dôvodu. Dovoľuje ťažké veci, dokonca aj utrpenie a smrť, pre svoje vyššie ciele. Keď túžime po Božej vôli pre naše životy a uprednostňujeme ju pred našou vlastnou vôľou, nič neplytvá. Žiadne utrpenie, bolesť srdca, strata alebo bolesť nie sú premrhané v životoch Božieho ľudu. Premieňa náš smútok a stratu na platformu pre budúcu službu. Ťažkosti využíva na to, aby nás posilnil a dáva nám viac príležitostí na ukladanie pokladov v nebi, ako by sme mali bez bolesti (Matúš 6:20). Namiesto obviňovania Boha za všetko vzdávame vďaky (Efezanom 5:20; 1. Tesaloničanom 5:18).

Uznávame, že Boh môže zasiahnuť v akejkoľvek situácii; keď nezasiahne a dôjde k tragédii, mali by sme prestať obviňovať Ho z nesprávneho konania. Vo všetkom, čo Jób trpel, nezhrešil tým, že by obvinil Pána z neprávosti (Jób 1:22). Namiesto obviňovania Boha, ktorý dopustil takú zdrvujúcu stratu, Jób povedal: Aj keď ma zabije, budem dúfať v neho (Jób 13:15). Boh si vážil Jóbovu odpoveď a po tom, čo prešiel skúškou, ho mocne požehnal. Boh nás chce tiež požehnať väčším porozumením, hlbšou oddanosťou a večnou odmenou, ktorá sa nedá nikdy vziať. Keď sme v pokušení obviňovať Boha, môžeme si zvoliť Jóbovu odpoveď a dôverovať, že vie, čo robí (pozri Žalm 131).



Top