Má tragédia zmysel?

Má tragédia zmysel? Odpoveď



Keď dôjde k tragédii, ľudia sa bežne pýtajú: Čo to znamená? Keď sme svedkami nejakej katastrofy alebo masovej vraždy, vzniká prirodzený pocit, že to, čo sa stalo, sa stať nemalo. Tento vrodený zmysel pre nesprávnosť je kľúčom k významu týchto udalostí. Keď hľadáme zmysel tragédie, musíme mať správnu perspektívu. K otázke musíme pristupovať spôsobom, ktorý umožňuje koherentnú odpoveď, a to je možné len prostredníctvom kresťanského svetonázoru. Pretože Boh vštepuje zmysel každému okamihu a udalosti v dejinách, prostredníctvom Neho môžeme začať nachádzať zmysel v utrpení. Povaha tohto sveta sa hodí k tragickým udalostiam. Našťastie k nám hovorí Boh, aby sme našli nielen zmysel, ale aj spásu a úľavu od utrpenia sveta.

Pri štúdiu fyzického pohybu je dôležité pochopiť perspektívu. Rýchlosť a zrýchlenie sú zmysluplné len vo vzťahu k nejakému inému objektu; tento objekt je referenčným bodom. Spôsob, akým sa referenčný bod pohybuje, ovplyvňuje naše vnímanie. To isté platí v našom zmysle pre správne a nesprávne. Aby boli pojmy dobra, zla, správneho, nesprávneho alebo tragédie zmysluplné, musia byť ukotvené v referenčnom bode, ktorý sa nemení ani nepohybuje. Jediným platným referenčným bodom pre tieto otázky je Boh. Samotná skutočnosť, že považujeme masovú vraždu za nesprávnu, silne podporuje myšlienku Boha ako referenčného bodu pre náš zmysel pre dobro a zlo. Bez Boha ani udalosti, ktoré považujeme za najtragickejšie, nemajú o nič väčší význam ako čokoľvek iné. Musíme pochopiť povahu tohto sveta a náš vzťah k Bohu, aby sme z vecí, ktoré vidíme, vyvodili nejaký význam.



Boh dáva každému okamihu a každej udalosti zmysel a dáva nám dôveru, že rozumie tomu, čím prechádzame. Keď Ježiš zaviedol spoločenstvo, spojil minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Prvý list Korinťanom 11:26 hovorí, že keď jete tento chlieb a pijete kalich (prítomnosť), zvestujete Pánovu smrť (minulosť), kým nepríde (budúcnosť). To, že Boh pozná všetky udalosti, znamená, že pre Neho nič nie je bezvýznamné. Ak Boh vie, kedy padne vrabec, určite vie, kedy čelíme tragédii (Matúš 10:29-31). V skutočnosti nás Boh uistil, že v tomto svete budeme čeliť ťažkostiam (Ján 16:33) a že osobne zažil naše zápasy (Hebr 2:14-18; Hebrejom 4:15).



Hoci chápeme, že Boh má suverénnu kontrolu nad všetkými vecami, je dôležité si uvedomiť, že Boh nie je zdrojom tragédie. Prevažnú väčšinu ľudského utrpenia spôsobuje hriech, až príliš často hriech iných ľudí. Napríklad masovú vraždu má na svedomí vrah, ktorý neposlúchne morálny zákon Boží (2. Mojžišova 20:13; Rimanom 1:18-21). Keď hľadáme zmysel takejto udalosti, musíme pochopiť, prečo je tento svet taký, aký je. Ťažkosti tohto sveta boli pôvodne spôsobené ľudským hriechom (Rímskym 5:12), ktorý je vždy vecou voľby (1 Kor 10:13). Hoci je Boh dokonale schopný zastaviť tragédie skôr, ako začnú, niekedy sa rozhodne, že tak neurobí. Aj keď možno nevieme prečo, vieme, že On je dokonalý, spravodlivý a svätý, a taká je aj Jeho vôľa. Tiež utrpenie, ktoré zažívame v tomto svete, robí tri veci. Vedie nás k hľadaniu Boha, rozvíja našu duchovnú silu a zvyšuje našu túžbu po nebi (Rim 8:18-25; Jakub 1:2-3; Títovi 2:13; 1. Petrov 1:7).

V záhrade Eden Boh hovoril s Adamom a komunikoval jasnými a priamymi spôsobmi, nie abstraktnými pojmami. Boh k nám dnes hovorí rovnakým spôsobom. V niektorých ohľadoch je to najdôležitejší význam, ktorý možno nájsť v každej tragédii. Tragické udalosti demonštrujú veľkú časť svojho významu v tom, ako na ne reagujeme. C.S. Lewis povedal: Boh nám šepká v našich rozkošiach, hovorí v našom svedomí, ale kričí v našich bolestiach. Je to jeho megafón, ktorý prebúdza hluchý svet. To neznamená, že Boh spôsobuje tragédiu, ale že používa našu reakciu na tragédiu, aby k nám hovoril. Tragické udalosti nám pripomínajú nielen to, že žijeme v nedokonalom a padlom svete, ale že existuje Boh, ktorý nás miluje a chce pre nás niečo lepšie, ako svet ponúka.



Top