Šiitský a sunnitský islam – aké sú rozdiely?

Šiitský a sunnitský islam – aké sú rozdiely? Odpoveď



Hlavný rozdiel medzi sunnitmi a šiitmi spočíva v ich interpretácii oprávneného nástupníctva vodcovstva po smrti proroka Mohameda. Vyhlásenie viery, s ktorým všetci moslimovia súhlasia, je toto: Niet Boha okrem Alaha, ktorého prorokom je Mohamed. Šiiti však na záver pridávajú ďalšiu frázu: a Ali je Boží priateľ. Pretože šiiti vášnivo dosvedčujú, že Ali je nástupcom Mohameda, vo svete islamu došlo k mnohým sporom a rozdeleniam, podobne ako spory medzi protestantmi a rímskymi katolíkmi v Európe počas reformácie. Avšak schizma, ktorá ustanovila hlavné sekty islamu, nie je spôsobená doktrinálnymi problémami, ako medzi protestantmi a katolíkmi, ale je založená na identite skutočného nástupcu Mohameda.



Medzi blízkymi Mohamedovými učeníkmi bol Ali, jeho zať, ktorý najviac poznal jeho učenie. Keď však Mohamed zomrel v roku 632, nasledovníci obišli Aliho, o ktorom šiíti tvrdia, že je právoplatným nástupcom Mohameda. Namiesto toho sa za kalifa vyhlásil bratranec Mohamedovho tretieho nástupcu Uthmana (644 – 656 n. l.), nazývaný Mu’awiya Umayyad. Keď zomrel v roku 680, jeho syn Yazid si uzurpoval kalifát namiesto Aliho najmladšieho syna Husseina. Spor medzi právoplatnými nástupcami alebo kalifmi sa odohral v bitke pri Karbale. Husajn bol zabitý, ale jeho jediný syn Ali prežil a pokračoval v línii nástupníctva. Yazid však dal podnet k nástupníckej línii Ummayad, z ktorej vzišiel moderný sunnizmus.





Čo sa týka ich viery, sunnitskí aj šiitskí moslimovia sa zhodujú na piatich pilieroch islamu. Zatiaľ čo Sunniti ctia Aliho, neuctievajú svojich imámov, ktorí majú dar božského príhovoru. Šiiti uctievajú svojich imámov a veria, že sú obdarení neomylnosťou vo výklade Koránu. V mnohých ohľadoch to odráža spôsob, akým je pápež uctievaný v Ríme. Sunniti vedú spoločné modlitby a veria, že môžu mať priamy vzťah s Bohom. Šiitskí moslimovia aj sunnitskí moslimovia sú zapojení do terorizmu. Medzi šiitské skupiny patrí Hizballáh v Libanone a Iránske revolučné gardy/sily Quds. Medzi sunnitské skupiny patria al-Káida, ISIS/ISIL, Taliban v Afganistane a Boko-Haram.



Pokiaľ ide o skutočnú prax, sunnitskí moslimovia sa modlia päťkrát denne: fajr , zohr , asar , maghrib a nakoniec ja (tma). Šiitskí moslimovia sa modlia iba trikrát – ráno, na obed a pri západe slnka. Ďalším dôležitým rozdielom medzi týmito dvoma sektami je, že šiitskí moslimovia povoľujú dočasné sobáše na dobu určitú, tzv muttah . Muttah bol pôvodne povolený v čase Proroka a teraz ho v Iráne presadzuje nepravdepodobná aliancia konzervatívnych duchovných a feministiek, pričom druhá skupina sa snaží bagatelizovať posadnutosť ženským panenstvom, ktorá prevláda v oboch formách islamu, poukazujúc na to, že iba jedna z trinástich manželiek Proroka bola panna, keď sa s ňou oženil.



Irán je prevažne šiitský – 89 percent. Šiitskí moslimovia tiež tvoria väčšinu populácie Jemenu, Azerbajdžanu, Bahrajnu a 60 percent populácie Iraku. Pozdĺž východného pobrežia Saudskej Arábie a v Libanone sú tiež početné šiitské komunity. Známa partizánska organizácia Hizballáh, ktorá v roku 2000 prinútila Izraelčanov opustiť južný Libanon, je šiit. Na celom svete tvoria šiiti 10 až 15 percent celkovej moslimskej populácie, no tvoria väčšinu radikálneho, násilného prvku islamu.





Top