Čo to znamená, že je čas rozhadzovať kamene a čas ich zbierať (Kazateľ 3:5)?

Pokiaľ ide o život, existujú určité veci, ktoré musíme urobiť, aby sme boli úspešní. Jednou z týchto vecí je naučiť sa, kedy je vhodné riskovať a kedy je lepšie hrať na istotu. Biblický verš Kazateľ 3:5 nám hovorí, že ‚je čas rozhadzovať kamene a čas ich zbierať‘. Inými slovami, v našich životoch budú chvíle, keď budeme musieť riskovať, a chvíle, keď budeme musieť byť opatrnejší. Vedieť, kedy rozhadzovať kamene a kedy ich zbierať, môže byť ťažké, ale ak chceme byť úspešní, musíme sa to naučiť. Existuje niekoľko faktorov, ktoré nám môžu pomôcť určiť, či je alebo nie je riskovať správnym krokom. Najprv musíme zvážiť potenciálny výsledok rizika. Ak je potenciálny výsledok pozitívny a prevažuje nad potenciálnymi negatívnymi výsledkami, riskovanie môže stáť za to. Po druhé, musíme sa zamyslieť nad súčasnou situáciou. Ak sme na tom finančne alebo emocionálne dobre, potom si možno budeme môcť dovoliť riskovať. Ak však už bojujeme, možno bude lepšie hrať na istotu. Urobiť rozhodnutie riskovať alebo hrať na istotu môže byť ťažké, ale Kazateľ 3:5 nám pripomína, že je čas na oboje. Musíme sa naučiť rozpoznať, kedy je každá možnosť vhodná, aby sme mohli urobiť to najlepšie rozhodnutie pre náš život.

Odpoveď



Čas na rozhadzovanie kameňov a čas na ich zbieranie je siedmym zo štrnástich dvojverší rozdielnych ročných období v živote uvedených kráľom Šalamúnom v Kazateľovi 3:1–8. V rámci týchto strof Šalamún stláča každú ľudskú činnosť pod nebom (verš 1) a dospieva k záveru, že pre každý okamih existuje Bohom určený čas a že Boh je najvyššou autoritou nad nimi všetkými.



Význam času na rozhadzovanie kameňov a čas na ich zbieranie (Kazateľ 3:5) je pravdepodobne najťažšie rozlúštiť zo všetkých párov. Obdobie rozhadzovania kameňov s najväčšou pravdepodobnosťou odkazuje na starozákonnú prax dobyvateľskej armády hádzať kamene na nepriateľské pole, aby bolo neproduktívne. V 2. Kráľov 3:25, keď Izraeliti postupovali na Moáb, zničili mestá a každý hodil kameň na každé dobré pole, kým nebolo zakryté. Zastavili všetky pramene a vyrúbali každý dobrý strom.

Vojaci používali praky na spúšťanie kameňov ako vojnových zbraní. Kráľ Uziáš vynašiel motory pre izraelské obranné veže, čo umožnilo jeho bojovníkom hádzať veľké kamene na svojich nepriateľov (2. Paralipomenon 26:11–15). Snáď najslávnejšie víťazstvo v hádzaní kameňa v Biblii bolo, keď Dávid zvíťazil nad Filištíncami prakom a kameňom (1. Samuelova 17:49–50).



Obdobie zbierania kameňov môže naznačovať klčovanie polí na ich obrábanie, ako v Izaiášovi 5:2, alebo prípravu ciest na postup víťazných vojakov, ako v Izaiášovi 62:10. V Biblii sa zbierali kamene na stavbu oltárov (2. Mojžišova 20:25), pomníkov (1. Mojžišova 31:45–46) a chrámov (1. Kráľov 5:17).



Jeden komentátor interpretuje strofu rozhadzovania a zhromažďovania tak, že naznačuje škodlivé rozdeľovanie kameňov na ničenie úrody a pôdy v porovnaní s užitočným a výnosným usporiadaním kameňov, napríklad pri stavaní plota alebo pamätníka Bohu. Iný učenec sa zmieňuje o starodávnej praxi hádzania kameňov do hrobu v čase pochovávania na rozdiel od ukladania kameňov na stavbu domu pre živých.

Aramejská verzia Kazateľa vnímala rozhadzovanie kameňov ako búranie starej budovy a zbieranie kameňov ako prípravu na stavbu novej. Jedným z možných vysvetlení pre rozhadzovanie kameňov a ich zbieranie môže byť jednoduchá narážka na demonštrovanie nepriateľstva verzus priateľstvo. Zdá sa, že tento výklad súhlasí s pridruženou strofou, časom na objatie a časom na zdržanie sa objímania (Kazateľ 3:5).

Aj keď môže byť náročné určiť Šalamúnovu špecifickú aplikáciu času na rozhadzovanie kameňov a času na ich zbieranie, môžeme si byť istí jeho všeobecným významom. V živote sú vhodné chvíle na poškodzovanie a ničenie, dobytie nepriateľov a privodenie ich skazy. Prípadne existujú vhodné obdobia na odstraňovanie škodlivých a neužitočných vecí, ktoré treba pestovať, pestovať, budovať a chrániť.

Pri spätnom pohľade na svoj život Šalamún pochopil, že Boh má vo všetkom dobrý zámer. Či už ničíme nepriateľa, alebo sa snažíme budovať a chrániť, vieme, že pre tých, ktorí milujú Boha, všetko slúži na dobré, pre tých, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia (Rímskym 8:28, ESV).