Čo je archa svedectva?

Čo je archa svedectva? Odpoveď



Prvá zmienka o arche svedectva je v Exodus 25:10. Boh dal Mojžišovi konkrétne pokyny na stavbu svätostánku, keď putovali púšťou. Svätostánok bude miestom, kde bude medzi nimi prebývať Božia sláva (Exodus 25:8–9). Medzi stovkami ďalších popisných pokynov pre tento svätostánok Boh povedal Mojžišovi, aby postavil archu svedectva, nazývanú aj archa zmluvy (2. Mojžišova 25:21–22). Slová svedectvo a zmluva oba odkazujú na podmienenú dohodu uzavretú medzi Bohom a deťmi Izraela na hore Sinaj. Archa je doslova krabica alebo truhlica. Takže archa svedectva je schránkou dohody.



Archa svedectva bola drevená schránka, zvnútra aj zvonka pokrytá zlatom. Mal štyri vonkajšie krúžky, cez ktoré sa dali pripevniť palice na prenášanie. Nikto okrem veľkňaza sa nemohol dotknúť archy (4. Mojž. 4:15). To by malo za následok okamžitú smrť, ako sa to stalo mužovi menom Uzza (2. Samuelova 6:1–7). Boh začínal učiť svoj ľud o svojej svätosti a ich nehodnosti. Ukázal im, že Jeho príkazy nie sú návrhy, o ktorých treba vyjednávať. Chcel ich naučiť poslúchať Ho vo všetkom bez ohľadu na to, či rozumeli, alebo nepochopili dôvod pravidiel.





Veko archy bolo tiež zo zlata a tvorilo sedadlo medzi dvoma cherubími, nazývané zľutovanie. Práve tam sa Boh stretol so svojím ľudom (Exodus 25:22). Do truhly svedectva Mojžiš vložil na vrch dosky zákona, ktoré mu dal Boh. Archa bola umiestnená vo svätostánku na najsvätejšom mieste, kam mohol ísť len veľkňaz raz za rok (2. Mojž. 26:34). Cez to všetko nám Boh namaľoval obraz, aby nám pomohol pochopiť, čo sa vyžaduje, aby sa hriešny človek dostal do prítomnosti svätého Boha.



Archa svedectva dostala svoje meno podľa toho, že mala byť prístreškom pre Božie svedectvo Jeho ľudu. Jeho Zákon bol nielen verbálny, ale aj písaný, vytesaný do kameňa (2. Mojž. 34:28; 5. Mojžišova 5:22), takže pre neposlušnosť nebolo možné ospravedlniť sa. Hebrejom 9:4 nám hovorí, že Izraeliti neskôr pridali ku kamenným doskám v arche svedectva nádobu s mannou (Exodus 16:32–33) a Áronovu palicu, ktorá vyrástla (Numeri 17:8–10).



Archa svedectva predstavovala Božiu prítomnosť s Jeho ľudom a Jeho moc išla s nimi, kamkoľvek vzali truhlu (Jozua 3:6; Numeri 10:33–35). Nepriatelia Izraela, Filištínci, ukradli archu raz (1. Samuelova 5:1) v nádeji, že im jej moc pomôže. Postavili ho v chráme svojej modly a čakali na šťastie, ktoré prinesie. Ale medzi Filištíncami vypuklo nešťastie, kým neprosili svojich vodcov, aby poslali archu späť do Izraela (1. Samuelova 5:4, 6, 9, 11–12). Boh ukázal, že nie je talizmanom pre šťastie, ktorého moc by mohol mať ten, kto chytil Jeho archu. Sila nebola v samotnej arche svedectva; archa predstavovala iba prítomnosť Boha s jeho ľudom.



Od Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania (Rimanom 14:9) Boh už nepoužíva archu svedectva, aby prebýval so svojím ľudom. Sme pod novým zákonom alebo zmluvou. Na Letnice poslal Ducha Svätého, aby prebýval každému veriacemu (Skutky 2:1–4, 38–39). Stávame sa Jeho chrámom (1 Kor 6:19). Keď sme znovuzrodení vierou v Ježiša Krista (Ján 3:3, 16), berieme Boha so sebou všade, kam ideme. Filištíncom nebolo dobré ukrývať archu, pretože archa sama o sebe nemala žiadnu moc, keby Boh nebol na ich strane. Podobne nepotrebujeme fyzické predmety – kríže, obrazy, sväté relikvie – na to, aby sme so sebou niesli Božiu moc, pretože On už v nás prebýva. Toto vedomie Jeho prítomnosti, nazývané bázeň pred Pánom (Žalm 19:19; Príslovia 15:33), nám pomáha robiť rozhodnutia, ktoré Ho ctia.



Top