Aký je pojem „už, ale ešte nie“?

Aký je pojem „už, ale ešte nie“? Odpoveď



Teologický koncept už, ale ešte nie, platí, že veriaci sa aktívne zúčastňujú na Božom kráľovstve, hoci kráľovstvo dosiahne svoj plný výraz až niekedy v budúcnosti. Už sme v kráľovstve, ale ešte ho nevidíme v jeho sláve. Teológia už, ale ešte nie, súvisí s teológiou kráľovstva alebo inaugurovanou eschatológiou.



Paradigmu už, ale ešte nie, vyvinul princtonský teológ Gerhardus Vos začiatkom 20. storočia. V päťdesiatych rokoch 20. storočia George Eldon Ladd, profesor na Fullerovom teologickom seminári, tvrdil, že Božie kráľovstvo má dva významy: 1) Božia autorita a právo vládnuť a 2) oblasť, v ktorej Boh uplatňuje svoju autoritu. Kráľovstvo je teda opísané v Písme ako ríša, do ktorej vstúpime v súčasnosti, aj ako ríša, do ktorej vstúpime v budúcnosti. Ladd dospel k záveru, že Božie kráľovstvo je prítomné aj budúce.





Už, ale ešte nie je teológia populárna medzi charizmatikmi, ktorým poskytuje teologický rámec pre súčasné zázraky. Už, ale ešte nie, je oficiálne prijatá Vineyard Church a podporuje mnohé z ich učenia.



Tam je v tom zmysle, že Božie kráľovstvo už je v platnosti. Hebrejom 2:8–9 hovorí: „V súčasnosti ešte nevidíme, že je mu všetko podriadené. Ale vidíme toho, ktorý bol na chvíľu nižší ako anjeli, totiž Ježiša, korunovaného slávou a cťou pre utrpenie smrti (ESV). V tejto pasáži máme teraz (vidíme Ježiša korunovaného slávou) a ešte nemáme (nie všetko bolo podrobené Kristovi). Ježiš je Kráľ, ale Jeho kráľovstvo ešte nie je z tohto sveta (pozri Ján 18:36).



V 1. Jána 3:2 tiež čítame: „Drahí priatelia, teraz sme Božími deťmi a kým budeme, ešte nebolo oznámené. Ale vieme, že keď sa Kristus zjaví, budeme mu podobní, lebo ho uvidíme takého, aký je. Opäť máme teraz (sme Božími deťmi) a ešte nemáme (náš budúci stav). Sme deti Kráľa, ale musíme počkať, kým presne uvidíme, čo to znamená.



Pridajte k tomu fakty, že Rimanom 8:30 hovorí, že sme oslávení, a Efezanom 2:6 hovorí, že sedíme s Kristom v nebeských ríšach, ako keby to boli dokončené skutky. Väčšinu času sa necítime veľmi oslávení a naše okolie príliš nepripomína nebeské ríše. Je to preto, že súčasná duchovná realita sa ešte nezhoduje s budúcou, fyzickou realitou. Jedného dňa budú tieto dve synchronizované.

Existuje teda biblický základ pre už, ale ešte nie systém výkladu. Problém nastáva, keď sa táto paradigma používa na ospravedlnenie evanjelia prosperity, učenia „name-it-claim-it“ a iných heréz. Myšlienkou tohto učenia je, že Kristovo kráľovstvo je v plnej prevádzke a že modlitba môže preniknúť do nášho sveta. Evanjelizácia je považovaná za pokrok v kráľovstve. A ľuďom sa hovorí, že nikdy nemusia byť chorí alebo chudobní, pretože bohatstvo kráľovstva je im dostupné práve teraz.

Biblia však nikdy nehovorí o napredovaní kráľovstva. Kráľovstvo príde (Lukáš 11:2). Musíme prijať kráľovstvo (Marek 10:15). A kráľovstvo momentálne nie je z tohto sveta (Ján 18:36). Ježišove podobenstvá o kráľovstve ho zobrazujú ako kvások v ceste a rastúci strom. Inými slovami, kráľovstvo pomaly pracuje ku konečnému naplneniu. Nie je sporadické, aby nám priniesol útechu v tomto svete.

Kráľ sám ponúkol kráľovstvo Židom prvého storočia, ale oni ho odmietli (Matúš 12:22–28). Jedného dňa, keď sa Ježiš vráti, založí svoje kráľovstvo na zemi a naplní proroctvo z Izaiáša 51:3, PÁN určite poteší Sion a so súcitom sa pozrie na všetky jeho ruiny; urobí z nej púšte ako Eden, jej pustatiny ako Hospodinovu záhradu. Nájde sa v nej radosť a radosť, vďakyvzdanie a zvuk spevu. Dovtedy Ježiš buduje svoju cirkev (Matúš 16:18) a používa nás na slávu svojho mena.



Top