Akým spôsobom sú veriaci účastníkmi božskej prirodzenosti?

Akým spôsobom sú veriaci účastníkmi božskej prirodzenosti? Odpoveď



Druhý Petrov 1:3–4 hovorí: Jeho božská moc nám dala všetko, čo patrí k životu a zbožnosti, skrze poznanie toho, ktorý nás povolal do svojej slávy a vznešenosti, čím nám daroval svoje vzácne a veľmi veľké zasľúbenia, aby ste sa prostredníctvom nich stali účastníkmi božskej prirodzenosti, keď ste unikli skazenosti, ktorá je vo svete pre hriešnu túžbu (ESV). Tento verš jasne hovorí, že veriaci sa stali účastníkmi božskej prirodzenosti prostredníctvom Božích zasľúbení, ale čo to presne znamená? Do akej miery môžeme mať účasť na Božej prirodzenosti?



V 2. Petrovi 1:3–4 je niekoľko pozoruhodných bodov. Po prvé, Božia moc nám dala veľmi veľké zasľúbenia týkajúce sa nášho spasenia. Po druhé, práve prostredníctvom týchto zasľúbení sa stávame účastníkmi božskej prirodzenosti. Po tretie, byť účastníkmi božskej prirodzenosti znamená uniknúť rozkladu sveta a povzniesť sa nad hriešne túžby. Jednoducho povedané, keď sme spasení, dostávame novú prirodzenosť, vďaka ktorej nezahynieme so svetom.





Ľudská prirodzenosť v Biblii je to, čo nás robí. Povaha človeka je súhrnom vlastností, ktoré z neho robia to, kým je. Je to prirodzená povaha človeka a to, čo tvorí jeho individualitu. Podľa Biblie sa každá ľudská bytosť rodí s Adamovou prirodzenosťou, ktorá je hriešna; máme prirodzené sklony k sebeuspokojeniu (Rimanom 5:12; 7:14). Naše prirodzené ja sa nemôže páčiť Bohu (Rimanom 8:8). Naša hriešna povaha nás bráni v spoločenstve s Bohom, drží nás v otroctve hriechu a nakoniec vedie k duchovnej smrti (Rimanom 6:16, 23; 7:14; 2. Petrovi 2:19). Nemôžeme sa oslobodiť od hriechu, pretože nemôžeme zmeniť svoju povahu, rovnako ako tiger nemôže zmeniť svoje pruhy.



Keď veríme v Pána Ježiša Krista, sme spasení (Skutky 16:31) a prechádzame radikálnou duchovnou premenou. Toto má Peter na mysli, keď hovorí, že sme sa stali účastníkmi božskej prirodzenosti. Boli sme stvorení v Kristovi (2. Korinťanom 5:17). Sme znovuzrodení (Ján 3:3). Zomreli sme a teraz sú naše životy skryté s Kristom v Bohu (Kolosanom 3:3). Sme v Kristovi (Rímskym 8:1).



Ako účastníci božskej prirodzenosti už veriaci nemusia nasledovať hriešnu prirodzenosť. Pri spasení je naša stará prirodzenosť porazená a dostávame novú, božskú prirodzenosť, ktorá túži po Božích veciach (2. Korinťanom 5:17). My milujeme to, čo miluje On, a nenávidíme to, čo On nenávidí (Galatským 5:22; 1. Jána 4:4).



Ako účastníci božskej prirodzenosti už veriaci nie sú zotročení vášňami a hriechmi tela (Rimanom 6:6, 14). Z výsosti máme moc poraziť každé pokušenie, ktoré na nás príde (1 Kor 10:13).

Ako účastníci božskej prirodzenosti sa veriaci stávajú súčasťou Božej rodiny (Ján 1:12), čo vedie k zmenenému životu. Prvý Ján 3:9 hovorí: Nikto, kto sa narodil z Boha, nebude ďalej hrešiť, pretože v ňom zostáva Božie semeno; nemôžu ďalej hrešiť, lebo sa narodili z Boha. Tým, že nám Boh dáva svoju prirodzenosť, robí nás svojimi synmi a dcérami a prispôsobuje nás obrazu svojho Syna (Rimanom 8:29; 2. Korinťanom 6:18).

Ako účastníci božskej prirodzenosti majú veriaci v sebe prebývať Ducha Svätého. Boh vyhlasuje, že sme viac ako víťazi vďaka sile Ducha Svätého v našich srdciach (Rimanom 8:37). Náš Utešiteľ/Zástanca/radca je s nami, kamkoľvek ideme (Ján 14:16). Nikdy nebudeme opustení (Hebr 13:5).

Boh je verný, aby dodržal svoje veľké a vzácne zasľúbenia a my Ho chválime za nášho Spasiteľa a Vykupiteľa, Ježiša Krista; za dar Ducha Svätého; a pre večný život sa tešíme ako účastníci Jeho božskej prirodzenosti.



Top