Kto bol Samuel v Biblii?

Odpoveď



Samuel, ktorého meno znamená počul o Bohu, bol zasvätený Bohu svojou matkou Hanou ako súčasť sľubu, ktorý dala pred jeho narodením (1. Samuelova 1:11). Hannah bola neplodná a tak vrúcne sa modlila za dieťa, že si kňaz Eli myslel, že je opitá (1. Samuelova 1). Boh vyhovel Hanninej prosbe a v súlade so svojím sľubom Hana zasvätila Samuela Pánovi. Keď bol Samuel odstavený, pravdepodobne okolo štyroch rokov, bol privedený do svätostánku, aby slúžil pod kňazom Élim (1. Samuelova 1:22–25). Už ako dieťa dostal Samuel svoju vlastnú tuniku, odev zvyčajne vyhradený pre kňaza, keď slúžil pred Pánom v stane stretnutia v Šíle, kde bola uložená archa zmluvy (1. Samuelova 2:18; 3: 3). Tradične synovia kňaza nasledovali službu svojho otca; Éliho synovia, Chofni a Pinchas, však boli zlí v tom, že boli nemravní a pohŕdali Pánovou obetou (1. Samuelova 2:17, 22). Medzitým Samuel naďalej rástol do postavy a priazne u Pána a u ľudí (1. Samuelova 2:26).

V čase, keď boli proroctvá a videnia zriedkavé, Samuel počul, ako ho v noci volal Eli. Hoci mladý Samuel slúžil vo svätostánku, stále nepoznal Pána a slovo Pánovo mu ešte nebolo zjavené (1. Samuelova 3:7). Prvýkrát trikrát Pán zavolal Samuela a chlapec odpovedal Élimu. Eli potom pochopil, čo sa deje, a prikázal Samuelovi, aby odpovedal Pánovi, ak zavolá znova. Potom Pán prišiel, stál tam a volal ako inokedy: Samuel! Samuel!' Potom Samuel povedal: ‚Hovor, lebo tvoj sluha počúva‘ (1 Samuelova 3:10). Boh mu dal posolstvo súdu, aby ho odovzdal Élimu. Nasledujúci deň Samuel urobil prvý skok vo viere a povedal Elimu všetko, aj keď to posolstvo bolo zlou správou pre Eliho a jeho rodinu (1. Samuelova 3:11–18). Eli odpovedal prijatím. Dôveryhodnosť Samuela ako proroka sa rozšírila po celom Izraeli a Boh naďalej zjavoval svoje Slovo svojmu ľudu prostredníctvom Samuela (1. Samuelova 3:20–21).



Filištínci, odvekí nepriatelia Izraela, zaútočili na Boží ľud. Éliho synovia boli v boji zabití a archa zmluvy bola zajatá a odvezená do Filistie. Keď sa Eli dozvedel o smrti svojich synov, zomrel tiež. Po niekoľkých mesiacoch Filištínci vrátili archu do Izraela, kde zostala v Kirjat-jearime vyše dvadsať rokov. Keď Izraeliti volali k Bohu o pomoc proti filištínskym utláčateľom, Samuel im prikázal, aby sa zbavili falošných bohov, ktorých uctievali. Pod vedením Samuela a Božou mocou boli Filištínci premožení a nastal medzi nimi čas pokoja (1. Samuelova 7:9–13). Samuel bol uznaný za sudcu celého Izraela.



Podobne ako Eliho synovia, aj Samuelovi synovia, Joel a Abijah, zhrešili pred Bohom tým, že hľadali nečestný zisk a prekrúcali spravodlivosť. Samuel ustanovil svojich synov za sudcov, ale starší Izraela povedali Samuelovi, že keďže je príliš starý a jeho synovia nechodia po jeho cestách, chcú, aby Samuel ustanovil kráľa, ktorý by vládol ako iné národy (1. Samuelova 8:1 –5). Samuelova prvá reakcia na ich požiadavku bola veľmi nespokojná a modlil sa k Bohu v tejto veci. Boh povedal Samuelovi, že oni neodmietli jeho, ale odmietli Boha ako svojho kráľa. Boh dal Samuelovi povolenie, aby povolil ich žiadosť, ale varoval ľudí, čo môžu očakávať od kráľa (1. Samuelova 8:6–21).

Po čase bol Samuel, benjamínec, pomazaný Samuelom za prvého kráľa Izraela (1. Samuelova 10:1). Napriek tomu Samuel vyzval Boha, aby dal znamenie, aby ukázal Izraelitom zlo, že sa rozhodli nahradiť svojho pravého kráľa – Boha – pozemským kráľom (1. Samuelova 12:16–18). Po čase sa Samuel dozvedel, že Boh Saula odmietol, aby viedol svoj ľud, pre Saulovu neposlušnosť (1. Samuelova 13:11–13). Samuel okamžite varoval Saula, že Boh už za neho vyhľadal náhradu (1. Samuelova 13:14). Keď Saul naďalej neposlúchal, Samuel ho odsúdil za kráľa (1. Samuelova 15:26). Samuel sa vrátil domov, aby už nikdy nebol po boku kráľa Saula, ale smútil za ním (1. Samuelova 15:35). Boh nariadil Samuelovi, aby si vybral iného kráľa z rodiny Izaiho (1. Samuelova 16:1), a Samuel pomazal Izaiho najmladšieho syna Dávida (1. Samuelova 16:13). Samuel však zomrel skôr, ako sa Dávid stal kráľom, a ‚celý Izrael sa zhromaždil a smútil za ním‘ (1. Samuelova 25:1).



Život Samuela bol kľúčový v dejinách Izraela. Bol prorokom, pomazal prvých dvoch izraelských kráľov a bol posledným v rade izraelských sudcov, mnohí ho považovali za najväčšieho sudcu (Skutky 13:20). Samuel je citovaný popri Mojžišovi a Áronovi ako muži, ktorí vzývali Boha a dostali odpoveď (Žalm 99:6). Neskôr v dejinách Izraela, keď Izraeliti žili v neposlušnosti voči Bohu, Pán vyhlásil, že sú mimo obrany Mojžiša a Samuela, dvoch najväčších príhovorcov Izraela (Jeremiáš 15:1). To je jasným dôkazom sily Samuelových modlitieb – a hĺbky hriechu Izraela v Jeremiášových dňoch.

Zo života Samuela sa dá veľa naučiť. Predovšetkým vidíme Božiu zvrchovanosť v Izraeli, bez ohľadu na to, koho si ľud zvolil, aby nad ním vládol. Môžeme dovoliť iným veciam alebo ľuďom, aby obsadili trón našich sŕdc, ale Boh vždy zostane suverénnym a nikdy neprijme uzurpátorov do svojej autority v živote svojich poddaných.

Vieme si predstaviť, aké skľučujúce muselo byť pre mladého Samuela úprimne podať správu o svojom prvom videní Elimu. Zdá sa však, že už od mladého veku bola Samuelova absolútna vernosť na prvom mieste Bohu. Môžu nastať chvíle, keď sa cítime zastrašovaní tými, ktorí majú autoritu, ale ako Samuel viackrát dokázal, je to Boh, kto musí zostať našou prioritou. Svet sa na nás môže pozerať cynicky, keď zostaneme pevní vo viere. Môžeme si však byť istí, že Boh ospravedlní tých, ktorí zostali verní Jeho Slovu (Žalm 135:14).

Hoci mal Samuel hlboké výhrady k tomu, aby mal ľud kráľa, rýchlo sa o tejto záležitosti poradil s Bohom a držal sa jeho rozhodnutia (1. Samuelova 8:6–7). Mnohí z nás sa môžu poradiť s Bohom o dôležitých rozhodnutiach vo svojom živote, ale koľkí z nás sú pripravení prijať Jeho radu a riadiť sa ňou, najmä keď sa zdá, že je v rozpore s našimi vlastnými túžbami? Najmä vodcovia sa môžu zo Samuelovho príkladu poučiť o sile, ktorú získal zo svojho blízkeho vzťahu s Bohom, ktorý vytvoril zdravý modlitebný život. Samuel bol veľkým mužom modlitby a jeho ľud si ho za to vážil (1. Samuelova 12:19, 23). Aj keď si Samuel uvedomoval zlo v Saulovom živote, neprestal sa zaňho modliť a smútiť. Samuel naozaj opísal ako hriech nemodliť sa za ľudí, o ktorých sa staral. Možno príliš rýchlo môžeme považovať brata, ktorý nie je napravený, keď vidíme, že padá do hriechu. Božie plány pre každého jednotlivca sa určite naplnia, ale nikdy by nám to nemalo brániť v tom, aby sme sa naďalej modlili a starali sa o tých, ktorí sú slabší vo svojej viere (Rimanom 15:1; 1 Tesaloničanom 5:14).

Hlavnou témou Samuelovho života je, že slávu a česť má dostať iba Boh. Po tom, čo zo svojich synov urobil sudcov, muselo byť pre Samuela veľmi smutné, keď sa dozvedel, že nie sú spôsobilí viesť. Keď sa radil s Bohom o prosbe ľudu o kráľa, nepovedal nič na obranu jeho synov. Samuel poslúchol Božie pokyny, aby dal ľuďom to, čo chceli.

Kľúčový verš v živote Samuela sa týka jeho slov kráľovi Saulovi: Ale Samuel odpovedal: ‚Má Hospodin takú záľubu v zápalných obetiach a obetiach ako v poslúchaní Hospodinovho hlasu? Poslúchať je lepšie ako obeta a poslúchať je lepšie ako tuk baranov“ (1 Samuel 15:22). Našou najvyššou prioritou musí byť vždy poslušnosť Božiemu Slovu.